Slovenskí študenti získali medaily na astronomickej a astrofyzikálnej olympiáde

S dvoma striebornými medailami a jedným čestným uznaním sa z Medzinárodnej astronomickej a astrofyzikálnej olympiády (The International Olympiad on Astronomy and Astrophysics – IOAA) v Indonézii vrátila výprava slovenských astronomických nádejí. Podľa dosiahnutého výsledku, Slovenská republika bola v oficiálnom rebríčku úspešnosti najlepšou európskou krajinou a celosvetovo sa umiestnila na 8. mieste.

IOAA
(Slovenská výprava na otváracom ceremoniáli 9. Medzinárodnej olympiády astronómie a astrofyziky v Indonéziii)

Na 9. ročníku olympiády, ktorá sa konala v meste Magelang na centrálnej Jáve, sa zúčastnilo rekordných 318 účastníkov zo 41 krajín sveta. Pre päticu najlepších študentov zo slovenského finále Astronomickej olympiády bola okrem náročnej teoretickej časti veľkou výzvou aj orientácia na indonézskej južnej oblohe. Naši reprezentanti sa predvídavo pripravovali počas záverečného sústredenia v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, vďaka ústretovosti jej riaditeľa RNDr. Petra Augustína. Mgr. Tomáš Dobrovodský viedol prípravu študentov v planetáriu a chlapci si tiež vyskúšali náročnú dátovú analýzu, ktorú zostavil náš najskúsenejší reprezentant Miroslav Gašpárek. Bol to dobrý krok,“ uviedol po olympiáde vedúci výpravy RNDr. Ladislav Hric, CSc. z Astronomického ústavu SAV, predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

pokračovanie článku na: http://www.veda-technika.sk/SK/aktuality/2015/studenti_ziskali_medaily_na_astronomickej_olympiade.html

Slováci ukázali základy novej liečby srdca

Zdravé ľudské srdce bije pravidelne približne šesťdesiat- až osemdesiatkrát za minútu. Srdcová arytmia mení tento rytmus na nepravidelný, pomalší alebo rýchlejší a dokáže zastaviť prúdenie krvi do mozgu. Chorobu spôsobuje takzvaná porucha N-terminálnej oblasti ryanodínového receptoru (RyR2). Jeho štruktúru teraz odhalil spoločný výskum Slovenskej akadémie vied (SAV) a Cardiffskej univerzity, ktorého závery publikoval magazín Acta Crystallographica. „Tým, že spoznáme, ako niečo vyzerá, zistíme, aj ako to funguje,” hovorí Vladena Bauerová-Hlinková z Ústavu molekulárnej biológie, ktorá na výskume spolupracovala. Nové poznatky poslúžia ako pomôcka pri hľadaní a vývoji liečby tejto choroby.

Stačí jedna z tisícov

Srdcové svaly sa pri tlkote sťahujú a uvoľňujú a ich aktivitu regulujú vápnikové ióny zo zásobníkov v ryanídových receptoroch. Sťah stimuluje vyplavenie väčšieho množstvo vápnika do vnútra buniek, naopak, uvoľnené srdce ich musí udržať v zásobníkoch. Pri poruche sa frekvencia vápnikových vĺn zvýši, čím sa bunky opotrebúvajú a prestávajú fungovať naplno. V prípade nadmernej fyzickej aktivity alebo emocionálneho stresu môže potom dôjsť k zastaveniu srdca a smrti. Poruchy sa väčšinou vyskytujú v koncovej oblasti receptoru RyR2, ktorý sa skladá zo série tisícok aminokyselín.

„Jedna z nich izoleucín 419 spája viacero ostatných dohromady. Ak príde k mutácii a túto aminokyselinu nahradí iná, nedokáže ich už udržať,” vysvetľuje kľúčové zistenie výskumu Alexandra Zahradníková z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky. Mutácie sú väčšinou dedičné, !!niektoré sa prvýkrát objavujú až pri danom človeku!!, každá však spôsobuje inú zmenu. Slovenským vedcom sa podarilo odhaliť viac ako štyritisíc atómov štruktúry RyR2, zatiaľ jeho najkomplexnejšie zobrazenie. Ďalších sedemsto atómov zobraziť nevedeli, pretože sa príliš rýchlo pohybovali.

Položili základy

Výskum však nebude pokračovať, väčšina tímu odišla do dôchodku alebo za lepšími pracovnými podmienkami. Na nimi položených základoch však môžu stavať tímy z celého sveta, ktoré sa tejto oblasti venujú. Profesor Anthony Lai z Cardiffskej univerzity, ktorý proteín RyR2 objavil, na výskume spolupracoval a skúmal jeho centrálnu časť. Zistenie SAV však označil za vyvrcholenie svojej práce.

Českí a slovenskí vedci objavili hrobku neznámej egyptskej kráľovnej

Na prvý pohľad bežná stavba ukrývala hrob neznámej egyptskej kráľovnej i kráľovskej matky. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od dnešnej Káhiry. V pyramídovom komplexe v egyptskom Abúsíre objavil český vedecký tím z Univerzity Karlovej nielen pohrebiská úradníkov a kňazov, ale aj panovníkov z piatej dynastie, ktorí žili niekedy pred zhruba 4500 rokmi. Práve tam českí a slovenskí egyptológovia už viac ako polstoročie odkrývajú dávne pamiatky. Minulý rok sa tím vedcov rozhodol, že sa lepšie pozrie na jednu z hrobiek s akousi kaplnkou vo svojej nadzemnej časti. Keď sa cez niekoľkometrovú šachtu archeológovia po týždňoch namáhavej práce prekopali do samotnej pohrebnej komory, čakalo ich prekvapenie. Nielenže napriek vykrádačom hrobov objavili niekoľko predmetov z pohrebnej výbavy, najmä však narazili na nápisy hovoriace o kráľovej manželke i kráľovej matke. Zrejme objavili hrob dosiaľ neznámej egyptskej kráľovnej Chentkaus III.

Postavenie žien

„Ide o veľmi významný objav, pretože prináša nové informácie o dejinách Egypta z polovice piatej dynastie,“ vysvetľuje podľa tlačového vyhlásenia Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej Jaromír Krejčí, ktorý viedol túto časť projektu. „Dosiaľ nedoložená kráľovná Chentkaus III. bola s veľkou pravdepodobnosťou manželkou panovníka Raneferefa.“ Práve jeho hrobový komplex leží neďaleko miesta, kde vedci odkryli aj nový hrob. Otázkou však je, čou matkou bola neznáma kráľovná. Odtlačky pečatí naznačujú, že osobu pochovali počas vlády faraóna Niuserrea, mladšieho brata Raneferefa. V takom prípade by bola matkou ďalšieho panovníka Menkauhora. „Týmto významným objavom sa opakovane potvrdzuje, že abúsírska nekropola poskytuje celý rad unikátnych prameňov na rekonštrukciu významnej epochy staroegyptských dejín,“ dodáva aj Miroslav Bárta, ktorý celý český výskum v Abúsíre vedie. „Zároveň dokumentuje významné a historicky unikátne postavenie niektorých žien v staroegyptských dejinách a politike.“

Kráľovná sa nachádzala v podzemí asi tridsaťmetrovej vápencovej stavby, ktorá sa na prvý pohľad nelíšila od okolitých hrobiek. V okolí sa však nachádzajú ďalšie objekty, ktoré egyptológovia plánujú preskúmať v budúcnosti. Nálezy pritom patria do obdobia Starej ríše, keď došlo k zjednoteniu Horného a Dolného Egypta. Centrom všetkej moci sa vtedy stal panovník – faraón.

Zdroj: http://tech.sme.sk/c/7575892/ceski-a-slovenski-vedci-objavili-hrobku-neznamej-egyptskej-kralovnej.html

Centrum vedecko-technických informácií hľada “cool” vedca

Man01Všetky deti a mládež majú svojich hrdinov! Tých od vedy, techniky a vynálezov si zvolia v interaktívnej ankete „KLUB AKČNÝCH HRDINOV – hľadá sa najcoolerskejší vynálezca v hre“, ktorú vyhlásil edukačno-mentorský portál www.dikymoc.sk v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR.

„Projekt chce spopularizovať naše vedecké osobnosti v technických a prírodných vedách pomocou populárnej ankety. Chceme predstaviť našu vedeckú špičku mladej generácii originálnym a zároveň atraktívnym spôsobom a dodať tomuto povolaniu patričný honor, váhu, kredibilitu a popularitu“, vysvetlil koordinátor projektu, Ing. Martin Michalica z občianskeho združenia Šedý medveď.

Dôležitosť propagácie a popularizácie práce slovenských vedcov zdôraznila aj Mgr. Andrea Putalová, riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti: „Treba pomerne rýchlo zmeniť vnímanie a pohľad študentov na oblasť vedy a techniky. Je preto potrebné zvýšiť prestíž a atraktivitu tohto povolania – aj formou takýchto súťaží.“

Výber vedeckých kapacít do ankety nominovali  jednotlivé univerzity s vedecko-technickým zameraním, Slovenská  akadémia  vied  a  Centrum vedecko-technických informácií SR.

Z STU sú nominovaní: profesorka Mária Bieliková, profesor Ján Híveš, profesor Vladimír Lukeš.

Bezplatné  online  hlasovanie  trvá  do 20. 10. 2015 a zúčastniť sa ho môže každý, koho vek neprekročil 30 rokov. Spomedzi hlasujúcich budú vyžrebovaní víťazi viacerých atraktívnych cien. Mená historicky prvých členov KLUBU AKČNÝCH HRDINOV budú slávnostne prezentované počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku – v novembri 2015.

Viac informácií a kontakt na organizátorov nájdete na adrese www.dikymoc.sk/technologie/klub-akcnych-hrdinov/uvod/.

Zlepšenie podmienok pre výskum, vývoj a inovácie a ich popularizácia smerom k mladej generácii ako základu modernej, vedomostnej a na znalostiach založenej spoločnosti, zároveň patrí aj medzi prioritné témy Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020, Stratégie EURÓPA 2020, ako aj Stratégie EÚ pre mládež na roky 2010 – 2018.

Zdroj: http://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit.htmlhttp://www.veda-technika.sk/

Záhadnú Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri vypálilo Slnko

Veľká červená škvrna je v skutočnosti šedivá. Červenú farbu má len jej vrchná časť vystavená slnečnému žiareniu

Veľkú červenú škvrnu Jupitera ľudia po prvýkrát videli pred niekoľkými storočiami. Keď ju v roku 1665 opísal Gian Domenico Cassini, ešte netušil, že v skutočnosti pozoruje obrovské cyklónové mračno, do ktorého by sa bez problémov zmestila celá Zem. Búrka vytrvala ďalšie storočia a vedcov zamestnáva dodnes. Jedna z doteraz nezodpovedaných otázok bola, prečo je mračno vlastne červené. Nový výskum NASA prezentovaný na výročnom stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti naznačuje, že škvrna je červená len v hornej vrstve, ktorá zmenila farbu vďaka slnečnému žiareniu. Väčšinu z nej však tvoria biele alebo šedé plyny.

“Náš model naznačuje, že väčšina Veľkej červenej škvrny má v skutočnosti pomerne mdlú farbu, ktorá sa skrýva pod vrstvou červenkastého materiálu,” citoval web Sci-news Kevina Bainesa z NASA. Baines spolu s kolegami v laboratóriu vystavil amoniak a acetylén, ktoré sa nachádzajú v atmosfére planéty, ultrafialovému žiareniu. Výsledkom bol červenkastý materiál, ktorý mal podobné vlastnosti ako povrchová vrstva Veľkej červenej škvrny zaznamenaná sondou Cassini. Prečo potom nie je červenkastou vrstvou pokrytá celá vrchná časť atmosféry planéty? Vedci predpokladajú, že červenanie nastáva výraznejšie pri mrakoch vo veľkých výškach. Extrémne búrkové vetry vo Veľkej červenej škvrne vynášajú amoniak vyššie ako kdekoľvek inde na planéte a umožňujú tak rozbehnúť chemickú reakciu, ktorá dala škvrne jej meno.

Zdroj: http://tech.sme.sk/c/7565618/zahadnu-velku-cervenu-skvrnu-na-jupiteri-vypalilo-slnko.html