V súčasnosti (jeseň roku 2015) je možné na internete naraziť na množstvo článkov, kde sa samozvaní odborníci vyjadrujú k problematike rastu, resp. poklesu cien komodít typu zlato a striebro, k prognózam budúceho vývoja ich cien, a k úskaliam takejto investície. Samozrejme nie je cieľom niekoho očierňovať, namiesto toho sa pozrime na fakty a históriu, pretože ak poznáme minulosť, môžeme predpokladať budúcnosť. A aby aj tento článok nebol len akousi teóriou bez argumentov, všetky tvrdenia vychádzajú z reálnych podkladov, ktoré sú v texte spomenuté, a autor článku sám v tejto oblasti investuje. Ako bonus pre všetkých investorov pripájame video, kde sa naučíte jednoducho overiť pravosť nielen investičného zlata, ale aj 14K a prípadne 18K šperkov zo zlata.

Prečo zlato, prečo práve dnes?

Zlato ako forma ochrany hodnoty majetku nie je v súčasnosti, t.j. počas roku 2015, príliš spomínaná v najsledovanejších médiách, resp. ak je zlato spomenuté, jedná sa skôr o negatívne výhľady do budúcnosti (napr. na sme.sk: http://ekonomika.sme.sk/c/7922898/zlato-uz-nie-je-bezpecnou-investiciou-v-obdobi-hospodarskych-kriz.html ). A práve tento jediný fakt by mal pôsobiť ako výstraha, keďže v histórii sa udiali tie najväčšie zmeny takým spôsobom, ktorý bol verejnosti do poslednej chvíle utajovaný. Pre tých neskôr narodených spomeňme aspoň menovú reformu z roku 1953 (viac na http://webovestranky.bloger.cz/Ostatni-texty/Menova-reforma-1953 ), ktorá sa bytostne týka našich priamych predkov, a teda aj nás. To v jednoduchosti znamená, že skutočná situácia sa ľuďom zahmlieva a prístup k podstatným informáciám je zastrený podsúvaním rôznych alternatívnych tém, ktoré majú za cieľ ľudí naladiť na inú „nótu“. Ak je dookola reč o A, B, C, tak sa predsa nebudeme baviť o X, Y, prípadne o Z, no nie? A ak by sme na tieto témy akokoľvek došli, „pravda“ z TV predsa vyzerá ináč. Všimnite si napríklad, o čom sa ľudia bavia v prostriedkoch hromadnej dopravy a urobte si na vec vlasný názor. Koľko ľudí ste počuli baviť sa o invesíciach, o tlačení nekrýtch peňazí, o akciách, a koľko ľudí ste počuli baviť sa o tom, čo videli včera v televízii, na facebooku? Našťastie je zatiaľ internet voľný a nájdete aj stránky, ktoré sa k zlatu stavajú pozitívne, čoho príkladom je napríklad článok na: https://zlatostriebro.com/nakup-fyzickeho-zlata , kde je zlato brané okrem iného aj ako sporenie na dôchodok.

Počas menových reforiem, počas vojen, počas krachov búrz, no predovšetkým aj počas obdobia relatívneho „kľudu“ je zlato nositeľ hodnoty a to bez ohľadu na úroky, infláciu, alebo defláciu. Prečo je tomu tak by bola vhodná otázka nielen pre historikov, ale aj pre odborníkov z radov psychológie, a zrejme aj pre chemikov. Rovnako ako so zlatom by sme mohli narábať s povedzme vzácnym drevom, okrúhlymi kameňmi, tehlami, proste so všetkým, čo existuje. No našťastie zlato nerastie, nedá sa vytvoriť brúsením skál, nedá sa vypáliť v peci, navyše je ho obmedzené množstvo, nedá sa ani vytlačiť… v skratke zrejme aj tieto dôvody spôsobujú, že zlato je skutočne nositeľom hodnoty, teda spoločnosť si zvolila zlato za reprezentanta hodnôt. Hodnota totiž nemôže byť predstavovaná objektom, ktorý je ľuďmi ľahko manipulovateľný (napr. ako tlač peňazí).

Opäť si spomeňte na obdobie okolo roku 2011, kedy sa v televízii bežne vysielali reportáže o tom, ako cena zlata rastie. Chytilo sa na to mnoho „rýchlokvasených“ investorov, ktorí povedzme svoje dedičstvo premenili na unce zlata, v horšom prípade nakúpili „papierové“ zlato (na Comex-e, alebo fondy ETF). Je časovo náročné dopátrať sa k TV reportážam z tohto obdobia, no podstatou zostáva to, že médiá čiastočne spôsobili zvýšený záujem aj o „papierové“ zlato, ktoré momentálne držitelia majú, no zároveň ho nechcú predávať kvôli cca 40% strate (platné k Septembru 2015). Táto strata je ale relatívna, keďže zlato sa obchoduje v USD a kurz voči EUR sa každodenne mení, o to viac s mení v priebehu mesiacov a rokov. Ak ale patríte k skupine investorov, ktorí nakúpil fyzické zlato aj nad hranicou 1800 USD za uncu, nie je dôvod na paniku, keďže vlastníte reálny kov a jediné, na čo je nutné počkať, je dopyt, ktorý poženie cenu žltého kovu vyššie.

Aby sme teda odpovedali na otázku, ktorou sa začína tento odstavec, mohli by sme povedať: Pretože je nám prezentované, že nikto nevenuje zlatu pozornosť.

Každému rozmýšľajúcemu človeku je jasné, že nikto nechce nakupovať draho a predávať lacno, takto sa hodnoty nezväčšujú. Ak vám dnes pripadajú výhodné úroky na hypotékach, bude to pravdepodobne preto, lebo sú oproti minulosti, kedy dosahovali aj viac ako 5%, nízke. V prípade, keď máte do 35 rokov dokonca máte nárok na zníženie úrokovej sadzby o 3%, čo ešte prehlbuje dopyt po takýchto úveroch. Niežeby bol nulový, alebo takmer nulový úrok zlý, no po piatich rokoch (pri 5 ročnej viazanosti) nastane prebudenie zo sna, úroky budú vyššie, a splátka istiny nebude prevažovať splátku úroku. Ak nevyplatíte zvyšok hypotéky po 5 rokoch od jej získania, budete preplácať a budete závislý od výšky úroku, ktorý si stanoví banka. Silne to pripomína situáciu ľahko dostupných úverov na bývanie v USA pred rokom 2010, ktorá je jednoducho pochopiteľná na grafe akcií FNMA (https://finance.yahoo.com/echarts?s=FNMA+Interactive#{%22range%22:%22max%22,%22allowChartStacking%22:true}).

Porovnajte nízke úroky so zlatom. Zlato, rovnako ako aj hypotéka so zvýhodnením pre mladých do 35 rokov, je taktiež lacnejšie ako tomu bolo pred piatimi rokmi. Dokonca aj hypotéka bez zvýhodnenia je momentálne lacnejšia a dostupnejšia, keďže nielen úroky sú oproti minulosti nižšie, ale aj cena nehnuteľností v priemere poklesla z 1251 EUR na 1216 EUR za meter štvorcový (podľa http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie-podla-krajov pri porovnaní rokov 2011 a 2014). Pre presnosť uveďme, že predošlé tvrdenie o žltom kove platí pre zlato v USD, kde je za obdobie 5 rokov v Septembri 2015 vykázaný pokles spotovej ceny o 11,37%. A naopak, v EUR je za rovnaké obdobie vykázaný nárast o 0.57% (zdroj http://silverprice.org/ ). No položte si otázku, je lepšie mať aktíva, ktoré síce klesajú na cene, alebo je lepšie mať pasíva (záväzky), ktoré je nutné stále živiť? Ak cena zlata klesne, nemáte s týmto procesom spojené žiadne náklady. Ak cena stúpne, hodnota vášho majetku sa zvýši, ak ju vyčíslite v EUR, alebo v USD. No v prípade, že splácate hypotéku, pri zmene úroku jedine splácate buď viac, alebo menej. Z dôvodu, že hypotéka je špecifický príklad, kedy ľudia potrebujú niekde bývať, spresnime toto porovnanie na:

Zlato verzus hypotéka na chatu, víkendový dom, väčší dom oproti predchádzajúcemu, či bezúčelovú hypotéku, ktorá sa dá použiť na čokoľvek bez dokladovania účelu.

Rovnaku porovnajme investíciu do zlata so spotrebným úverom určeným povedzme na rekonštrukciu bytu, či domu, alebo nákup automobilu. Množstvo ľudí si dokonca vezme úver aj na spotrebnú elektroniku typu mobilný telefón, LED/LCD TV, domáce kino, či iné.

Pri každom porovnaní (t.j. zlato vs. niečo iné) by sme sa mali pýtať: Aký zisk a za akú dobu mi to prinesie? Predpokladajme, že niekto býva v 3-izbovom, alebo vo 4-izbovom byte v meste, no chce bývať v dome, ktorého cena presiahne dvojnásobok ceny bytu. Ak si daný človek vezme hypotéku dajme tomu na dobu 10 rokov, tak bude viacmenej isté, že počas nasledujúcich desiatich rokov minie väčšinu voľných finančných prostriedkov na splátky a financovanie domu. Dom je totiž náročnejší na výdaje, ako je tomu pri byte. Mesačné výdaje, akými sú platby za energie, sú obvykle nižšie pri rodinnom dome, no drvivá väčšina obyvateľov rodinných domov míňa peniaze na skrášlenie záhrady a interiéru domu, čo pramení z toho, že samotný dom a jeho okolie poskytuje viac priestoru, ako je to pri byte. Okrem spomenutého mnoho vlastníkov rodinných domov dochádza do práce z mimomestských oblastí, čo sa neprejavuje len na zvýšených nákladoch na dopravu, no zároveň na množstve času, o ktoré doprava oberá. Ak cestujete len 30 minút do práce a 30 minút z práce, je to hodina denne, 5 hodín týždenne, 20 hodín mesačne a 240 hodín ročne. Teda celých 10 dní v roku človek len cestuje, a pri šoférovaní sa toho veľa stíhať nedá. Celkovo doba prepravovania sa zaberie takmer 3% času, o ktoré sa človek sám pripraví len z dôvodu, že „chce bývať v dome“. Tento príklad je samozrejme zjednodušený, keďže aj človek v meste sa musí prepravovať, no podstata je čitateľovi určite jasná.

Ak ale máte dostatok aktív, ktoré vygenerovali rozumný zisk, povedzme na nákup domu, potom je normálne vymeniť bývanie za také, ktoré vám bude vyhovovať viac ako súčasné. Aktívum môže byť nielen komodita, ale aj akcie, fondy, či podnikanie.

Vždy sa teda sami seba opýtajte, či to, čo si kupujete prináša zisk alebo stratu, a či náklady na zaobstaranie novo nadobudnutého majetku sú kryté ziskom z aktív. V ideálnom prípade si to vyčíslite. Nie je totiž nič horšie, ako keď si zo dňa na deň vezmete úver na nové auto len preto, že sa vám to staré zunovalo, hoci má len 4 roky, a ak si poviete, že predsa nejakých 100 EUR mesačne vás nezruinuje. Nezruinuje vás to, to je pravda, no ročne to vyjde na 1200 EUR a za tie peniaze by ste mohli mať nielen nejaké to zlato, ale aj striebro, prípadne diamant vo veľmi dobrej kvalite s potenciálom investície. A ak vôbec neveríte drahým kovom, za 1200 EUR je možné nakúpiť aj nejaké akcie.

Ešte raz teda zopakujme, že namiesto úverov je pre investora vhodné nakupovať aktíva, keďže nákupom záväzkov jedine prehĺbite svoj dlh. Zlato je aktívum, aj keď patrí do skupiny zabezpečovacích aktív (t.j. niečo ako poistka). Okrem možnosti použiť zlato v prípade nutnosti môže investor staviť aj na býči trh, ktorý musí raz nastať a vtedy to nie je len o ochrane majetku, ale aj o možnosti rozšírenia svojich aktív. Pritom sa býči trh nemusí primárne týkať len a len zlata. Zlato totiž môže rásť všeobecne, keď je dopyt aj po striebre.

Read More