Českí a slovenskí vedci objavili hrobku neznámej egyptskej kráľovnej
Na prvý pohľad bežná stavba ukrývala hrob neznámej egyptskej kráľovnej i kráľovskej matky. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od dnešnej Káhiry. V pyramídovom komplexe v egyptskom Abúsíre objavil český vedecký tím z Univerzity Karlovej nielen pohrebiská úradníkov a kňazov, ale aj panovníkov z piatej dynastie, ktorí žili niekedy pred zhruba 4500 rokmi. Práve tam českí a slovenskí egyptológovia už viac ako polstoročie odkrývajú dávne pamiatky. Minulý rok sa tím vedcov rozhodol, že sa lepšie pozrie na jednu z hrobiek s akousi kaplnkou vo svojej nadzemnej časti. Keď sa cez niekoľkometrovú šachtu archeológovia po týždňoch namáhavej práce prekopali do samotnej pohrebnej komory, čakalo ich prekvapenie. Nielenže napriek vykrádačom hrobov objavili niekoľko predmetov z pohrebnej výbavy, najmä však narazili na nápisy hovoriace o kráľovej manželke i kráľovej matke. Zrejme objavili hrob dosiaľ neznámej egyptskej kráľovnej Chentkaus III.
Postavenie žien
„Ide o veľmi významný objav, pretože prináša nové informácie o dejinách Egypta z polovice piatej dynastie,“ vysvetľuje podľa tlačového vyhlásenia Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej Jaromír Krejčí, ktorý viedol túto časť projektu. „Dosiaľ nedoložená kráľovná Chentkaus III. bola s veľkou pravdepodobnosťou manželkou panovníka Raneferefa.“ Práve jeho hrobový komplex leží neďaleko miesta, kde vedci odkryli aj nový hrob. Otázkou však je, čou matkou bola neznáma kráľovná. Odtlačky pečatí naznačujú, že osobu pochovali počas vlády faraóna Niuserrea, mladšieho brata Raneferefa. V takom prípade by bola matkou ďalšieho panovníka Menkauhora. „Týmto významným objavom sa opakovane potvrdzuje, že abúsírska nekropola poskytuje celý rad unikátnych prameňov na rekonštrukciu významnej epochy staroegyptských dejín,“ dodáva aj Miroslav Bárta, ktorý celý český výskum v Abúsíre vedie. „Zároveň dokumentuje významné a historicky unikátne postavenie niektorých žien v staroegyptských dejinách a politike.“
Kráľovná sa nachádzala v podzemí asi tridsaťmetrovej vápencovej stavby, ktorá sa na prvý pohľad nelíšila od okolitých hrobiek. V okolí sa však nachádzajú ďalšie objekty, ktoré egyptológovia plánujú preskúmať v budúcnosti. Nálezy pritom patria do obdobia Starej ríše, keď došlo k zjednoteniu Horného a Dolného Egypta. Centrom všetkej moci sa vtedy stal panovník – faraón.